ZŠ a MŠ Sdružení, Praha 4

Ahoj všetkým čitateľom,

práve ste otvorili druhé hlásenie, a tak nezostáva nič iné, než vám odporučiť, aby ste sa pohodlne usadili a začali sa.

Deň nám oficiálne začal o 7:30 budíčkom. O 8:00 sme sa presunuli na raňajky, kde sme si mohli vybrať z bohatej ponuky - párky tenké, párky silné, vajíčka, salámy, syry, marmelády, ovocie, zelenina, pečivo, chrumky, jogurty. Všetci sa podľa pokynov napchali do prasknutia. Po raňajkách rýchlo obliecť, zbaliť batohy a hurá na prechádzku smer Skalnaté pleso. Kto niekedy túto prechádzku šiel, tak je mu jasné, že to rozhodne žiadna prechádzka nie je. Na Skalnaté pleso je to iba 6,8 km, ale na tejto vzdialenosti sa nastúpilo 885 výškových metrov. Prvé 4 km boli na pohodu, pekne po asfalte do mierneho stúpania, ale zvyšné 3 km boli sakra nárez - sklon kopca miestami pripomínal odvesny pravouhlého trojuholníka. Terén bol miestami aj dosť náročný - suťovisko, kamenné schody, zurčiaci potôčik, ale nakoniec sme všetky nástrahy prekonali a po výstupe sme si pripadali, akoby sme zdolali Mount Everest.

Postupne sme sa pod vrcholom Lomnického štítu zliezali ako šváby na pivo av miestnej reštaurácii sme využili náš dvadsaťeurový budget. Poriadnym obedom sme doplnili vybitú body battery a tešili sa, až sa lanovkou zvezieme na vrchol. O 13:20 nastúpila do malej kabínky prvá 13-členná skupinka, o 20 minút neskôr nastúpila skupinka druhá. Cesta na horu trvala cca 10 minút. Išli sme proti vrcholu, ktorý bol zahalený v mrakoch, a tak to vyzeralo, ako keď ideme do neba, kde nič nie je, avšak po vystúpení... Po vystúpení to bola iná. Videli sme štíty hôr, modré nebo... Nebudeme sa úplne rozpisovať a radšej sa pozrite na fotky. V nadmorskej výške 2 634 m nm sme pobudli necelú hodinu a potom nás lanovka zviezla späť na pleso. Prvá skupinka si obišla pleso, ktoré dookola malo 620 m, ale padali tipy ako 350 m, 800 m ale aj 1 km.

Keď sme sa dole opäť všetci zišli, tak sme sa šli vyčúrať, pomodliť a spať... Ho, čo to píšeme, spať sme rozhodne nešli, ale vydali sme sa na zošup z nekonečného kopca dole. Človek by si povedal, že dole to bude úplná pohoda, ale dole to bolo pre niektorých snáď horšie ako hore. Voľné kamene, suť, prsty natlačené v špičkách topánok, ale aj toto sme zvládli a všetci sme sa zišli na hoteli. Trošku sme sa dali do kopy a hurá na večeru. Taniere nám pretekali jedlom, ale vyluxovali sme ich ako hladní medvede smetiaka po zimnom spánku.

Po večeri sme sa šli zregenerovať do wellness a po ňom sme si užili spoločné chvíle ešte v lobby hoteli. Myslíme, že čítanie bolo už veľa, a tak sa pozrite na dnešnú várku fotiek. Prezerajte poriadne, pretože na niektorých fotkách sú okrem nás aj zvieratká.

Dobrú noc vašu horalové a horalky, ktorí dnes ušli 14 km vo vysokohorskom teréne.

P. S. Vyjadrenie našich guidov: "Klobúk dole a pochvala všetkým. Tiež 1 s hviezdou 3x podržaná a podvlnená."