ZŠ a MŠ Sdružení, Praha 4

Pozdravujeme našich verných čitateľov,

prinášame vám súhrn diania z tretieho dňa. Dnes sme vstávali o 7:00, raňajkovali o 7:30 a zraz pred hotelom v plnej poľnej bol o 8:20. Nie všetkým sa podarilo stanovené časy dodržať, ale aj napriek tomu sme stihli električku s odjazdom o 8:42.

Dnes nás čakala niekoľkonásobne ľahšia túra ako včera a niektorí to tak naozaj poňali. Síce sme všetci obdržali inštrukcie, čo si máme vziať na seba a čo do batohu, ale nie každý to dodržal. Takže niektorí obišli trasu v mestských teniskách, s „kabelkami“ a bez pitia, bez mikiny a niektorí dokonca aj bez ponožiek. Ale našťastie sa našli kamaráti, ktorí dali dotyčným napiť a počasie nám tiež prialo, a tak mikín ani plášteniek nebolo treba. Ale vráťme sa k tomu, čo sme dnes absolvovali.

Električkou sme došli do Starého Smokovca, tu bol taký mumraj, že to vyzeralo ako na medzinárodnom letisku vo Frankfurte. Ale prestup sme zvládli a o niekoľko desiatok minút sme vystúpili v stanici Popradské pleso. Odtiaľ sme sa vydali 4 km po asfalte, do mierneho kopca k Popradskému plesu, ktoré sme si obišli dookola. Tesne pred plesom bol „kútik“, kde boli odložené „drevené krosny“ s kofolou, zemiakmi a inými zásobami, ktoré si mohol bežný turista naložiť na chrbát a doniesť ich na Rysy, kde by za odmenu dostal čaj. My som cestu na Rysy nemali, ale aspoň sme si vyskúšali, čo takýto nosič v ťažkých horských podmienkach musí absolvovať.

Ďalšia časť dnešnej „prechádzky“, ako to niektorí nazvali, mala byť už na pohodu z kopca, ale zadarmo to nebolo a my sme skákali po kameňoch ako kamzíci. Keď sme doskákali do Štrbského plesa, tak niektorí z očami navrch hlavy hovorili, že si podľa inštrukcií pána učiteľa vzali tenisky, pretože sme mali ísť po cyklotrase. No, prvé 4 km po cyklotrase skutočne boli, ale ten zvyšok bol tak možno pre bláznov na enduro kolesách.

V Štrbe sme vyfasovali vreckové na obed a 2,5 hodiny času, aby sme si zašli na obed a pokochali sa miestnymi krásami. Tou hlavnou krásou bolo Štrbské pleso, ktoré sa dalo obísť. Kto si ho obišiel, pridal si k dnešným cca 11 km ďalších 2,2 km. Ďalej sme sa mohli pozrieť na skokanské mostíky v miestnom lyžiarskom areáli, ale to využil len náš učiteľský sprievod. Niekto mal šťastie av tesnej blízkosti sa okolo neho prešli lane, alebo sa mu o nohu otrela veverička.

Voľný čas ubehol ako voda a všetci sme sa zišli na vlakovej stanici. Tam sme pekne pozerali, pretože ako by povedali na Európe 2… „Dnes, sa pozrieme späť do minulosti…“ A my som sa dnes do minulosti pozreli, a to zhruba do 80. rokov 20. storočia. Odovzdali sme účtenky za obed a zvyšné peniaze a vyčkali na našu električku.

Naspäť do Tatranskej Lomnice sme prišli o 17:15. Zastavili sme sa v obchode doplniť zásoby, skultúrniť sa na hotel a na večeru. Po večeri sme si vypočuli hlásenie na ďalší deň a užívali si ďalšie spoločné chvíle v lobby.

Zajtra nás čaká posledný veľký výlet. Počasie bohužiaľ nevyzerá nič moc, ale treba sa trochu umúdri. Veríme v to, pretože dnes sme mali aj máličko zmoknúť, a nakoniec na nás nespadla ani kvapka.

Koniec písania. Mrknite na fotky, pomodlite sa nám za lepšie počasie a môžete ísť spať.

Dobrú noc, horalky a horalové.